





                              B A T U L

                            Batch Utility

                    Verzia 97.12 (december 1997)







             -------------------------------------------
             -------------------------------------------
             --------------------
             ------------------------
             ---------------------------
             --------------------------
             ------------------------
             ------------------------
             ------------------
             -------------------------------------------
             -------------------------------------------
             -------------------------------------------

                         Uvatesk manul











          Pre priateov FREEWARE a PUBLIC DOMAIN pripravil


                        Ing. Branislav tofko

                           Trebiovsk 21

                     821 01 B R A T I S L A V A




            Copyright 1996, 1997 by B. tofko Bratislava
                         All Rights reserved


1.    v o d

     Je veobecne  znme, e lovek,  ktor prijal transfziou  cudziu
krv,  by mal  sm alebo  len  jeho  rodiny darova  krv. Toto  je len
morlna povinnos. Napriek tomu, e slov ako morlka a povinnos dnes
znej viacerm cudzo  a mnoh po nich liapu a  puj, rozhodol som sa
v podobnom duchu postupova vytvorenm tejto kolekcie programov.

     Treba  poveda,  e  okrem  morlnych  zsad  mi je sympatick aj
latinsk  heslo ORA  ET LABORA.  Niektor udia  vedia o  to znamen,
niektor dokonca vedia s ktorej strany toto heslo pochdza. Samozrejme
toto heslo nebolo praliv pre tzv. rodn stranu, kde sa razilo skr
heslo, kto nekradne okrda svoju rodinu.

     Nakoko  som v  poslednej dobe  zskal vea  informcii zo strany
autorov SHAREWARE  a FREEWARE, rozhodol som  sa prispie svojim dielom

aj  v  oblasti  PUBLIC  DOMAIN.  Tmto  chcem  splati dlh tm, zva
zahraninm /zmorskm/ ale aj  europskm autorom, z ktorch programov
a textov som sa nieo nauil.

2.   Pouit jazyky a programy

     LINKER pre .OBJ moduly

Microsoft (R) 8086 Object Linker  Version 3.05
Copyright (C) Microsoft Corp 1983, 1984, 1985.  All rights reserved.

     ASSEMBLER pre .ASM moduly

Turbo Assembler  Version 2.5
Copyright (c) 1988, 1991 Borland International

     C-- pre .C-- moduly

Programovac jazyk  C-- vytvoril Peter Cellik  a na rozdiel od  C++ je
pre   amatrsku  potrebu   prakticky  zadarmo.   Autor  vak  poaduje
podporova urit innosti, pozri jeho sbor README.DOC.

                   PETER SPHINX CELLIK
                   RR#2 SITE 33 C11
                   GABRIOLA ISLAND B.C.
                   V0R 1X0
                   CANADA

Current E-mail Address:  cellik@sfu.ca

     FORCE pre .PRG moduly

Sophco FORCE Compiler Version 2.1E
Copyright (c) Sophco Inc., 1989. All rights reserved.
FORCE je databzov kompiltor podobne ako CLIPPER s rozdielom, e vie
vytvori  z krtkeho  zdrojovho textu  aj krtky  EXE sbor. FORCE je
produktom americkej firmy :
                                                         BATUL 3 z 14

                 Sophco, Inc.
                 P.O. Box 7430
                 Boulder, Colorado 80306-7430
                 (303) 444-1542

     PASCAL pre .PAS moduly

Turbo Pascal  Version 7.0  Copyright (c) 1983,92 Borland International

Je mon poui aj verziu 6.0 bez pravy zdrojovho kdu.


3.   Popis programov

     Nasledujci  popis programov  je zatrieden  abecedne. Toto  je v
tomto prpade najblb spsob, ale zvolil som ho preto, aby som iadny
program  nevynechal  a  aby  som  ahko  mohol prpadne zaradi alie
programy, zasa poda abecedy.

     V samotnch  textoch programov je  dostaton mnostvo komentrov
pre  tch  z  Vs,  ktor  by  chceli  programy  modifikova.  V tejto
dokumentcii sa sstredm  skr na opis pre tch,  ktor bud programy
len pouva.

     Mnoh programy s  uroben v Xbase jazyku FORCE  s vyuitm mojej
vlastnej  kninice.  Nakoko  nedvam   k  dispozcii  zdrojov  texty
knininch modulov,  nie vetky programy spadaj  pod ist kategriu
PUBLIC DOMAIN. Pokia s vo vntri nejakho knininho modulu pouit
volania  kninice pre  FORCE aj  tm aj  RUNTIME ENGINE,  boli by  Vm
zdrojky aj tak na houby ...


3.1  AFI

     V  potaovej  sieti,  kde  som  pracoval  vznikali problmy, ak
niektor  programtor omylom  zmazal napr.  Norton Commanderom  nejak
aktvny sbor,  naprklad index. Aby  som mohol kedykovek  zisti ak
sbory s v sieti prve otvoren urobil som program AFI.

     Program  si  ulote  do  nejakho  veobecne prstupnho adresra
naprklad C:\NC a tartujte ho v konkrtnom adresri na sieovom disku
jednoduchm   napsanm  AFI .   Program  be   poda  potu  sborov
v adresri prpadne aj viac seknd.

     Prklad vpisu

            MAILBOX.DBF access Shared
            MAILBOX2.FDX access Shared
            POSTA.DBF access Exclusive
            3 active files found

     Program AFI  vracia ako ERRORLEVEL poet  aktvnych sborov. Toto
je mon poui v .BAT sbore. Ja sm som to ale nikdy nepouil. Okrem
siete IBM token  ring s Lanmanagerom, som odskal  tento program aj v
sieti NOVELL, funguje.
                                                         BATUL 4 z 14

3.2  ANONIE

     Toto  je nielen  z prvch  programov poda  abecedy ale  aj jeden
z mojich  najstarch  programov  na  PC  vbec.  Vtedy  som  pracoval
v Slovenskom rozhlase  a vyrbal som uvatesk  menu pre uvateov.
Vemi mi pri tom vadilo, e v .BAT sboroch som nemal monos nejakho
vstupu, tak ako som bol nauen zo SMEP-ky.

     Pretoe   zkladn  opercie   pre  vpis   znaku,  vstup   znaku
a ERRORLEVEL mi neboli  celkom nov, spojil som ich  dokopy do jednho
programu, ktor aj ja pouvam dodnes.

     Uvatea  treba  naui,  e  program  ANONIE  berie ako odpove
stlaenie jednej klvesy a netreba  naviac stlai klvesu ENTER. Toto
mus  podpori aj  programtor tm,  e ihne  po prijat  odpovede d
nejak vpis na obrazovku.

     ANONIE podporuje dva reimy, jednoduch otzka a odpove

A , a, Y , y   je ANO  vrti ERRORLEVEL 1

N , n  ENTER   je NIE  vrti ERRORLEVEL 2

Druh monos je odpove slicou 0  a 9 . Tieto monosti demontruje
pripojen sbor DEMO.BAT .

3.3  COLORS

     Tento   program   demontruje    pouitie   hlavikovho   sboru
DISPLAY.H--  v  programovacom  jazyky  C-- .  V  distribunej  sade je
originlny  sbor   README.DOC  ku  kompiltoru  C--    ako  aj  sbor
DISPLAY.H--  a zdrojov  text  COLORS.C-- .  In vznam  program nem.
Pokia pracujete v programovacom jazyku C--, dfam, e Vs tento sbor
/ DISPLAY.H-- / pote ...

3.4  DATUM

     Tento  program  je   podmnoina  nasledujceho  programu  DAYEST.
Vznikol  pri   zvltnej  prleitosti.  Jedna   z  naich  zkaznok
potrebovala  "posun"  dtum  na   nasledovn  de.  Je  to  potrebn
v prpade, ak  aplikan program vychdza zo  strojovho dtumu. Vtedy
chcem nasilu zmeni dtum a  po vytlaen i zautovan prpadu zmenm
zasa dtum zp.

     V  MSDOS-e  neexistuje  pekn  program  ktor  by toto umooval.
Samotn prkaz  DATE je naviac  zvisl na nastaven  COUNTRY. Aby de
naprklad  6. december  zobrazoval MSDOS  pre nae  zvyklosti sprvne,
muste ma v CONFIG.SYS nasledovn riadok :

COUNTRY=049,,C:\DOS\COMMAND\COUNTRY.SYS

prpadne pre WINDOWS95

COUNTRY=049,,C:\WINDOWS\COMMAND\COUNTRY.SYS

                                                         BATUL 5 z 14


     Ak teda  mte chybne nastaven tento  parameter bude Sv. Mikula
12.06.1996 a nie 06.12.1996 ako by ste sn oakvali. Situciu pletie
naviac  to, e  v aplikanom  programe napr.  CLIPPER-a me  nastavit
SET DATE GERMAN  a potom zskate dojem, e vetko je OK.

     Spomenut  pani  potrebovala  zmeni  dtum  11.11.1996,  kedy s
obidva  dtumy zhodn  a  miesto  12.11.1996 nastavila  11.12.1996. Po
zautovan prpadu aplikan program  odmietol nvrat do minulosti tj.
skok z 11.12.1996 na sprvny dtum 12.11.1996.

     Program DATUM.EXE  zobraz kalendr, kde ahko  a najm prehladne
a bez myi nastavte dtum. Funguje to aj vo WINDOWS95.


                               Janur    1997 Ŀ
                              Pon Uto Str tv Pia Sob Ned 
                                        1   2   3   4   5 
                                6   7   8   9  10  11  12 
                               13  14  15  16  17  18  19 
                               20  21  22  23  24  25  26 
                               27  28  29  30  31         
                                                          
                              
                              de <> mesiac ^v rok PgUp PgDn

     Zmena da je ipkou vavo a  vpravo, zmena mesiaca je ipkou hore
a dole  a zmena  roku klvesami  PgUp a  PgDown. Program  DATUM_CZ.EXE
pouva esk nzvy dn a mesiacov, premenujte si ho na DATUM.

     Po nastaven  sprvneho dtumu je  mon ete prpadne  korigova
as. Program ponka as ktor nastal v okamihu urenia dtumu.


  Da 16.01.97 je Stvrtok

   Hodiny ukazuj 14:02:29

       Presn as 14:02:29

3.5  DISK

     Tento  program  vypie  typ  diskov,  celkov  a  von kapacitu.
Pracuje aj zo sieovmi diskami  a CDROM diskom. Demontruje eleganciu
programovania vo FORCE .

3.6  DAYEST

     Tento program som vyvinul pre  dnes u muzelne typy PP-06, ktor
nemali hodiny a preto bolo treba  po kadom zapnut nastavova dtum a
as. Nzov programu pochdza z  rovnakho programu, ktor som pouval
na SMEP-ke. Dnes je program DAYEST pre PC bezpredmetn. Ak sa Vm vak
vybije baterka  v PC na urit  rove, me sa sta,  e Vm prestan
korektne fungova hodiny, ale CMOS pam ete dr hodnoty.
                                                         BATUL 6 z 14

     Ja som  takto asi polroka  pouval DAYEST aj  na mojej 386-ke  a
spene.  DAYEST  zapisuje  dtum  a   as  do  .DBF  sboru  s  menom
DAYEST.DBF. Tieto hodnoty  slia pri tarte PC ako  default. Teda pri
niekokonsobnom  tarte PC  za de  sta zada  de len  raz, mesiac
a rok sa menia len  obas. S asom je to trocha horie,  ale aj tak sa
as zapisuje pohodlne.

     DAYEST  nastav zadan  dtum a  as prve  tak, ako  keby ste ho
zapisovali  prkazmi MSDOS-u  DATE a  TIME. Naviac  sa uloia  do .DBF
sboru pre prpad alieho tartu.

     V  tchto  doch  mi  zasa  trajkuje  baterka, tak program znova
pouvam. Ke niekto poskytuje programy zadarmo ako ja, nem 270 Sk na
baterku.  Tak  mu  treba.  Mimochodom,  ak  mte  doma  odloen star
mainboard 286 i  386 a je v om  baterka, podporte ma tm ,  e mi ju
polete. Doma sa  Vm v nepouvanom mainboarde baterka  aj tak vybije
na nulu a je po nej ... / moja vlastn sksenos/.

3.7  DTSTAMP

     Tento   program  som   realizoval  v   niekokch  programovacch
jazykoch, avak v  C-- to bolo najkratie. Program  bol pvodne uren
na sledovanie, o robia po cel de uvatelia. Kad toti tvrdil, e
bez  PC neme  by a  to  v  pomere jeden  pracovnk jeden  stroj PC.
DTSTAMP vak ukzal nieo in.

     DTSTAMP zapisuje  na vstupn zariadenie STDOUT  dtum a as. Vot
vsjo ako  hovoril Voloa M.  Program zavolte vdy  v povelovom sbore
vtedy,  ke chcete  protokolova  nejak  dleit innos.  Vstup je
mon  smerova napr.  na tlaiare  ak chcete  vedie ako  dlho beal
nejak program bez toho aby musel niekto st zo stopkami u potaa.

     Obvykle sa ale  vstup smeruje do sboru. Tento  sbor me by v
nejakom "zastrenom"  adresri a ete ho  mete oznai ako "HIDDEN".
Ke sa vrtite k uvatelovi za mesiac uvidte v tomto sbore pravdiv
obraz o innosti PC.

     Program samozrejme zisuje len  spustenie programu a nesleduje i
HELENKA medziasom o spust textov editor T602 neodde na dve hodiny
na drobn nkupy.

     S  vhodou je  mon poui  APPENDOVANIE do  existujceho sboru
tandartnmi prostriedkami MSDOS-u tj. znakmi >> .

DAYEST Start uctovnictva >> C:\NC\START\PROTO.KOL

Zape do existujceho adresra  do existujceho alebo novovytvorenho
sboru nasledovn text :

23.04.1996 21:47:58 Start uctovnictva

a to je to, o sme  chceli. Samozrejme nesmiete uvateovi prezradi,
e ho DTSTAMP sleduje ako SISka i IKA ?
                                                         BATUL 7 z 14

3.8  FILE

     Dlh dobu  a doma prakticky  podnes pracujem v  operanom systme
DRDOS V 6 . Nie  preto, e by  som chcel by  za kad cenu  exot, ale
jednoducho  preto, lebo  teraz ke  pem tento  text mem  za pomoci
programu TASK SWITCHER prepnt obrazovku PC a klvesnicu do inej lohy
napr.  Norton Commandera  a potom  sa  vrti  zp. A  to vetko  BEZ
WINDOWS !!!

     V  horeuvedenom  operanom  systme  nie  je  mon  zisova  i
existuje  adresr  na  disku  nedokumentovanm  spsobom.  V normlnom
DOS e Vm prkaz

     IF EXIST D:\DATA\NUL

zist,  i na  disku D:  existuje adresr  DATA . NUL  je tzv.  nulov
zariadenie. Aby  som mohol zisti,  i existuje nejak  adresr, musel
som si urobi na to program. Tento program sa vol FILE .

     Program  sa poksi  otvori sbor  uveden v  povelovom riadku  v
reime SHARED a vrti prpadn chybu ako ERRORLEVEL.

     Tmto sa dosiahlo irie vyuitie, lebo teraz mete v povelovch
sboroch  zisti i  niektor sbor  nie je  prve v potaovej sieti
"zamknut" tj. otvoren exclusive.

     Spoahliv test existencie adresra je teraz takto :

     FILE C:\DATA\test.xxx
     if errorlevel 3 goto CHYBA
     REM sem pridem pri chybe 2,  1 a 0
     echo Adresar C:\DATA\ existuje
     goto FINITO

     :CHYBA
     echo Adresar C:\DATA\ neexistuje
     goto FINITO

     Pri neexistujcom adresri sa vrti kd chyby 3, a len ak adresr
existuje, ale sbor test.xxx neexistuje vrti sa kd chyby 2 .

     Mon nvratov kdy njdete a rznych prrukch, tu uvdzam len
zkladn :

      1 Invalid DOS function
      2 File not found
      3 Path not found
      4 Too many files open
      5 Access denied
      6 Invalid handle
      7 Memory control blocks destroyed
      8 Insufficient memory
      9 Memory block address invalid
     10 Invalid environment
     11 Invalid format
     12 Invalid access code
     13 Invalid data
     14 Invalid drive
     15 Attempt to remove the current directory
                                                         BATUL 8 z 14

     16 Not the same device
     17 No more files
     18 Disk is write protected
     19 Bad disk unit
     20 Drive is not ready
     21 Invalid disk command
     22 CRC error
     23 Invalid length
     24 Seek error
     25 Not an msdos disk
     26 Sector not found
     27 Out of paper
     28 Write fault
     29 Read fault
     30 General failure
     31 Sharing violation
     32 Lock violation
     33 Wrong disk
     34 FCB unavailable

3.9  FLOPPY_A resp FLOPPY_B

     Aby sa  v .BAT sbore  neobjavoval znmy oznam  Abort Fail Ignore
z MSDOS-u  ,  na  to  sli  program  FLOPY_A  resp. FLOPY_B . Program
testuje  vloenie diskety  v  mechanike.  Vracia ERRORLEVEL 1 ,  ak je
disketa vloen a ERRORLEVEL 0 ak nie je vloen.

     Program  netestuje monos  zpisu na  disketu. Prklad  pouitia
njdete v DEMO.BAT .

3.10 HDISK

     Program HDISK /hard disk/ zist, i je definovan v systme disk,
ktorho psmeno je v povelovom riadku. Toto m vek vznam v prostred
potaovej  siete, ke  potrebujem v  povelovom sbore  vedie, i je
prstupn  naprklad disk  F .

     V domcom prostred je takto program menej potrebn. Ja mm doma
naprklad disk E: vytvoren programo JAM,  ktor sa "montuje" . Ale to
mi be v AUTOEXEC.BAT a nepotrebujem sa na to pta.

     Program   vrti  ERRORLEVEL 1   ak  uveden   disk  existuje,   a
ERRORLEVEL 0 ak disk neexistuje. Disk sa uvdza bez dvojbodky.

3.11 HELLO

     Tento  program  je  tu  len   ako  rarita.  Je  uren  naprklad
Cliperistom alebo  Foxistom. Koko kB  diskovho priestoru potrebujete
aby  ste  dosiahli  rovnak  efekt ?  Cliperisti  asi  150000  bajtov,
a Foxisti  sce mal  .PRG sbor  ale vek  liku bystrouku  k tomu.
FORCE to zvldne s 1968 bajtami.

     Toto  slo mi  pripomna asy,  ke mi  nad hlavou lietali rusk
sthaky, na uliciach  stli tanky a v Moskve  uvaovali i cel esk
a Slovensk  nrod odsahuj  niekde za  Ural, tak  ako to  u urobili
s inmi nrodmi predtm.
                                                         BATUL 9 z 14

     Ma samozrejme zaujmalo, ak vek riu potrebuje FORCE na svoj
tart. Lepie je to vidie na programe SLFONT.EXE .

3.12 IFLABEL

     Tento  program  pouvam  denne.  Umouje jednoducho organizova
spoahliv zlohovanie Vaich dt. Testuje,  i je v urenej mechanike
vloen sprvna disketa / ale pracuje aj s diskom /.

     Program  mus  by  volan  s  dvomi  parametrami.  Psmeno disku
uvdzajte ako vek  psmeno bez dvojbodky a za  nm potrebn nvestie
disku s dkou maximlne 11 znakov.

     Program vrti nasledovn hodnoty ERRORLEVEL :

     4     program nebol volan s dvomi parametrami

     3     nie je vloen disketa

     2     na diskete nie je iadne nvestie / ben stav /

     1     na diskete je nvestie, ale in ako iadan

     0     na diskete je nvestie zhodn s iadanm

     Tento program som skal urobi  aj v ASSEMBLERI, a nepochybujem,
e krat  by bol v  C--, ale ja  u nie som  najmlad a program  som
potreboval ihne. Ak ho spravte krat, dajte mi vedie. Bol som milo
prekvapen tm, ako elegantne  riei PASCAL tieto hardwarov problmy.
Borland TP7 je skrtka super.

3.13 LASTDRV

     Podobne  ako program  HELLO.EXE je  aj tento  program len ukkou
toho ak  krtky, ale inn me  by program napsan v  jazyku C--,
ktorho autorom je Peter Cellik z Kanady.  Hlavn fr je v tom, e mj
program je krat  ako podobn program, ktor je  sasou balku QEMM
manaera znmej firmy.

3.14 LCA

     Program demontruje  monos pouitia pouitia STDIN  a STDOUT na
vytvorenie PIPE pre MSDOS.

3.15 PROC_TYP

     Program umouje v povelovom sbore zisti, ak je typ procesora.
Pouval  som  ho  v  minulosti  na  to,  aby  som zabrnil intalcii
nevhodnch programov na mainch niieho typu. Najlepie je to vidie
v sbore DEMO.BAT .
                                                         BATUL 10 z 14

3.16 SLFONT

     Tento   program  som   zaradil  len   ako  ukku   programovania
v "nativnom  kde"  tj.  v  kde  ktormu  rozumie  Vaa  386,  486 i
pentiovka, bez zbytonch medzistupov a interpreterov.

     Ukazuje  efektvnos  programovacieho  jazyka  FORCE.  Zavedie do
pamti VGA  karty "federlny" esko-slovensk font  v kdovaniu brat
Kamenickch. Vlastn jadro tj.  procedra VGA_font je naprogramovan v
Assembleri a je len "prilinkovan". Tak to robm ja aj v PASCALe, vi.
mj program MCALC.

     V  tomto  fonte  s  niektor  znaky  vyuvan  pre  moje okn a
zakrtvacie  polia, preto  sa me  sta  ,  e po  jeho zaveden  sa
zobrazenie inch  programov bazrujcich na  istom ASCII kde  znakov
pokaz.

4.   Zlohovac systm na bze IFLABEL a XCOPY

     V  odbornch  asopisoch  sa  asto  uvdzaj  rzne archivovacie
programy a samozrejme  vo WINDOWS. Mlokto vie, e  MSDOS u od svojho
zaiatku podporuje archivciu tzv. archvnym bitom.

     Kad  sbor m  okrem mena  a prpony  ete archvny  bit, ktor
hovor,  i bol  sbor modifikovan  a teda  ho treba archivova alebo
nie.  Program XCOPY  je sasou  MSDOS-u a  umouje poda archvneho
bitu archivova alebo nie. Naviac doke "za sebou" zameta tm, e po
spenej  archivcii / ERRORLEVEL 0 /  zru na  poiadanie nastavenie
archvneho bitu.

     V sbore  SAVE.BAT njdete volanie  programu XCOPY s  parametrami
napr. :

     XCOPY C:\MZDY\DATA\*.DBF A:\MZDY\*.*/v/m

     Tmto   prkazom   sa   kopruj   vetky   sbory   s   adresra
C:\MZDY\DATA\ s  prponou DBF, ktor maj  nastaven archvny bit "/M"
do adresra  C:\MZDY s verifikciou "/v" a  nsledne sa zru archvny
bit.

     Program XCOPY m t dobr vlastnos, e ak neexistuje na cieovej
diskete  potrebn podadresr,  tento automaticky  vytvor a  to aj  do
prpadnej vej hbky ako 1 .

     K spechu archivovacieho sboru  vak ete chba program IFLABEL.
Pokia by ste pouili archivan  povelov sbor bez programu IFLABEL,
stretnete sa s problmami :

     a. nov ist disketa

     b. disketa nie je vloen

     c. omylom  zaloen in  disketa, na  ktor XCOPY  ochotne zape
        sbory do novovytvorench adresrov.
                                                         BATUL 11 z 14

     Program  IFLABEL  riei  vetko   elegantne  a  bez  Abort  Retry
a Ignore.  Ja sm  pouvam tento  systm archivcie  u asi  5 rokov.
Pomocu  neho  a  aj  s  pomocou  Boou  som  preil tri havrie diskov
s minimlnymi stratami.

     Sbor SAVE.BAT  realizuje tzv. inkrementlne  archivovanie. o to
je ? . Mylienka typu : zalom disketu a na u jednoducho nakoprujem
vetky sbory s prponou .PRG alebo .602 nie je najlepia.

     Pri problmoch na disku sa me sta, e v adresri sa jav sbor
dobr, m prpadne aj sprvnu dku a as, ale ak ho otvorte zistte,
e s v om rzne "blboznaky",  alebo asti sboru chbaj. Proti tomu
pomha preventvne  program MSDOS-u CHDSK . Ale  len ako prevencia. Ak
sa tak mima u objavil, pome len archvna disketa.

     Teda hlpe  koprovanie "vetko-vetko" me  spsobi, e si  na
disketu  nakoprujte  aj  "rot".  Ak  archivujete  stle  na  t ist
disketu, prepete si rotom dobr sbory.

     Inkrementlne koprovanie  zna, e na disketu  sa nahrvaj len
sbory, ktor boli zmenen. Ak dnes zmente nejak sbor a V disk je
OK,  je vysok  pravdepodobnos, e   poobede pri  odchode z  prce si
budete archivova  dobr sbor. Doma to  robm pred vypnutm potaa.
Sbor, ktor  ste zmenili m nastaven  archivn bit a teda  XCOPY vie
ktor to je. Nemuste si ni psa ani evidova.

     Program  IFLABEL  zaist,  aby  sa  na  sprvnu disketu nahrvali
sprvne  sbory.  Preto  mete  pri  archivcii  zaklada  diskety  v
ubovonom porad.  Ja to robm v  prci v momente ke  obliekam zimn
bundu a  chystm sa vykroi  do ulice. Na  mojom domcom potai  si
dokonca  pomocou programu  DTSTAMP zapisujem  dtum a  as archivcie,
nakoko priznvam sa dobrovone nepracujem doma na PC denne.

     Ako postupova  pri archivcii na  viac diskiet, to  je naznaen
priamo v sbore SAVE.BAT . Jednoducho as sboru prekoprujte a ak na
diskete  nebude napr.  nvestie ALFA,  nech SAVE.BAT  pozrie ete BETA
at. at.  a nakoniec upozorn, e  vloen disketa nie je  ani jedna
z urench "archivanch".

     Dleit je sprvne si  rozvrhn obsah jednotlivch archivanch
diskiet  poda  oblast.  Ja  mm  naprklad  na texty psan textovm
editorom T602 extra disketu a ke  viem "nabetn" , e dnes som iadne
texty nemenil, jednoducho pri archivcii tto disketu nevlom.

     Ak by  som sa nhodou v  tomto pomlil, bude sa  sbor archivova
celkom iste zajtra,  lebo archivan bit v sbore  je nastaven. Tmto
spsobom  nearchivujem  fixn  veci  ako  s  sbory SHAREWARE obvykle
"zazipovan"  a naprklad  operan systm,  i TURBO  PASCAL. Uveden
spsob  pouvam len  pre iv  dta z  rznych adresrov  a s rznymi
prponami.

     Na  diskete  pouvam  skoro  zhodn  meno  adresra,  o zvyuje
prehadnos. Nie je to vak tvrd  zkon. Ak zanem pracova na nieom
novom,  okrem vytvorenia  patrinho podadresra  si ihne  zapem do
sboru SAVE.BAT jeden alebo viac riadkov, ktormi urm :
                                                         BATUL 12 z 14

1. na ktor disketu

2. z ktorho adresra

3. ktor prpony

     Pri  prvom spusten  sboru SAVE.BAT  sa vytvoria  na archivanej
diskete uren adresre  a od tohto okamihu je pohoda.  Len raz som na
to zabudol a mal som "trable".

     Po  istej dobe,  tak asi  za polroka  nasadm na  archivciu nov
diskety.   Postupujem  tak,   e  obsah   starej  archivanej  diskety
prekoprujem na nov. Ako, to nechm na Vs.

     Dleit je to,  e koprujem z diskety a nie  z disku, aj ke by
to  bolo rchlejie.  Na disku   mu by  toti sbory  pokoden, na
diskete len neitaten. Pri tejto  kpii sa over spoahlivos starej
diskety napr. ALFA . Ak by sa nedal niektor sbor z diskety preta,
ete stle tu mm tento sbor na disku a dfajme, e dobr ...

     Nov disketu pomenujem zasa ALFA a star dobre zabalen uschovm.
Keby  nhodou  zhavaroval  disk  aj  archvna  disketa, budem ma ete
historick  archv. Nie  je to  vea ale  aj to  sta.

     Ako vea  dupliktov diskety ALFA  budete ma zvis  len od Vs.
Pri dnenej spoahlivosti techniky sa domnievam, e tri staia. Ja mm
napr. dve 3.5 palcov a jednu 5 palcov ALFU.

     Ja sa zsadne riadim heslom, ktor povedal udov tr :

           Dopredu sa s mus, zp je cesta nemona ...

Ak teda behom da zistm, e niektor zmena v zdrojovom texte programu
bola   neuven,  mm   ete  stle   na  archivanej   diskete  stav
z predolho da. K nemu sa me plne alebo iastone vrti. Ak viem,
e rozsiahle  zmeny bud trva  viac ako jeden  de a chcem  si urobi
zlohu, robm tak vdy rune na  extra disketu, lebo viem, e SAVE.BAT
mi odpoludnia na diskete prepe sbory !

5.   Registrcia programu

     PUBLIC  DOMAIN  je  software,  za  ktor  sa  neplat registran
poplatok.  Program   mete  koprova  a   pouva  poda  vlastnho
uvenia.

     K programu  typu PUBLIC DOMAIN  autor pripojil aj  zdrojov text.
Tento  mete modifikova  pre svoju  vlastn potrebu,  a prpadne  ho
zaleni  do Vho  programu. Nie  ste vak  oprvnen pvodn program
vydva po novom skompilovan a  zlinkovan za svoje dielo. V prpade,
e sa zdrojov  text stane sasou Vho vieho  celku, mali by ste
aspo v dokumentcii uvies meno pvodnho autora.

     Ako prklad uvdzam mj program  SNAPKO, kde v dokumentcii jasne
pem, e autorom  pvodnej mylienky je pn Vt  Maleek. Ja som jeho
program uverejnen  v asopise ELEKTRONIKA len  rozril a upravil. Je
zrejme, e keby  nebol lnok V.Maleka uverejnen, asi  by som ja sm
na takto rieenie nepriiel.
                                                         BATUL 13 z 14

     Poplatok, ktor  platte nejakej firme za  dodvku tohto programu
pokrva  vhradne nklady  na rozmnoovanie,  diskety prpadne  CD ROM
a distribciu. Tento  poplatok zostva tejto firme  a mne ako autorovi
z neho nepripadne ani halier. Toto teda nie je registran poplatok.

     Po vyskan  tohto programu sa  mete ale nemuste  registrova
u autora poslanm  pohadnice. V takom  prpade mi polite  pohadnicu
z mesta kde sa  mj program pouva. Napte aj ako  ste sa k programu
dostali. Uvete prosm  aj Vau adresu, moju njdete  v tejto dokumen-
tcii. Moja E-mail adresa je :

BranoStofko@RocketMail.com

alebo

BranoStofko@Mailexcite.com


            Poslanie E-mailu nepovaujem za registrciu !


     Po  registrcii  mete  zska  alie  vhody. Vaa registrcia
podpor  moje zmery  vytvori lepiu  verziu programu  ako aj  alie
programy typu FREEWARE a SHAREWARE.

     Prpadn pripomienky z praxe kde sa mj program pouva vtam. Ak
iadate psomn odpove, prilote do listu dostaton poet potovnch
znmok. Jeden mi poslal znmku v hodnote  3 Sk.

     Ale ke na naej pote  vidia moju rozloit postavu ihne dvaj
listy  na vhu  a ja  zaplatm vdy  6 Sk, do  R zatia pred zvenm
9 Sk.  In mj  uvate mi  vdy na  konci listu  nape "za  odpove
akujem". No je  to sce zdvoril, ale na  pote poaduj tvrd mince,
tak polite nieo papierov alebo znmky aspo na dva listy.

     Od   priateov  z   eskej  republiky   akceptujem  esk  znmky
v rovnakej hodnote, nedajte sa mli tm, e u Vs je pota lacnejia.


                         V y h l  s e n i e

     Nemm  iadne nmietky  proti tomu  aby ste  poskytli program  aj
svojim znmym, ale za podmienky,  e im dte kompletn zapakovan sadu
vrtane zdrojovho textu a tejto dokumentcie.


                                                         BATUL 14 z 14


                           O B S A H










1.    v o d                                                         3

2.   Pouit jazyky a programy                                       3

3.   Popis programov                                                 4

3.1  AFI                                                             4

3.2  ANONIE                                                          5

3.3  COLORS                                                          5

3.4  DATUM                                                           5

3.6  DAYEST                                                          6

3.7  DTSTAMP                                                         7

3.8  FILE                                                            8

3.9  FLOPPY_A resp FLOPPY_B                                          9

3.10 HDISK                                                           9

3.11 HELLO                                                           9

3.12 IFLABEL                                                        10

3.13 LASTDRV                                                        10

3.14 LCA                                                            10

3.15 PROC_TYP                                                       10

3.16 SLFONT                                                         11

4.   Zlohovac systm na bze IFLABEL a XCOPY                      11

5.   Registrcia programu                                           13
                                                         BATUL 2 z 14